Ľadový Medveď
Ľadový medveď je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Spolu s kodiakom predstavuje najväčšieho medveďa a najväčšiu suchozemskú šelmu na svete. Telo Ľadového medveďa je adaptované na nízke teploty, pohyb po snehu, ľade, na otvorenom mori a na lov plutvonožcov, ktorí tvoria väčšinu jeho potravy.[4] Samce môžu byť až dvakrát väčšie ako samice. Dospelé jedince dosahujú váhu od 400 do 680 kg, dĺžku 2,1 až 3,4 m a chvost meria približne 8 až 13 cm. Krk majú dlhší, v porovnaní s inými medveďmi. Povrch tela pokrýva krycia srsť krémovej farby. Chlpy krycej srsti sú duté a priesvitné, takže slnečné teplo preniká k ich korienkom, kde ho pohlcuje čierna koža. Tepelnú izoláciu im zabezpečuje hustá srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou. Žije v Arktíde najmä na severe Kanady. Napriek tomu, že je blízkym príbuzným medveďa hnedého, vyvinul sa na prežitie v úzkej ekologickej nike. Jeho prirodzené prostredie je kombinácia blokov ľadu, okrajov pobreží a otvorenej vody, kde sa nachádzajú tulene tvoriace hlavnú zložku jeho potravy. Hlavnou zložkou jeho potravy sú tulene a občas mrože. Niektoré medvede počas leta zachádzajú až 100 km do vnútrozemia, kvôli vtáčím vajíčkam, lumíkom, lišajníkom, machom a zdochlinám sobov karibu a pižmoňov. Korisť loví dvoma spôsobmi a to zakrádaním a vyčkávaním. Obdobie párenia prebieha na morskom ľade a to v apríli a máji. Od novembra do januára vrhá samica do diery v snehu alebo brlohu 1 až 4 mláďatá (obvykle 2). Malé medvieďatá prechádzajú na pevnú stravu v 5 mesiacoch, avšak materské mlieko cicajú ešte ďalšie 2 až 3 roky. Podľa stupňa ohrozenia IUCN je medveď biely klasifikovaný ako zraniteľný a 8 z 19 populácií v rozpade[5]. Dlhý čas boli medvede biele lovené vo veľkej miere. Ich populácia sa stabilizovala po zavedení kontrol a kvót.
sk.wikipedia.org/wiki/Medve%C4%8F_biely