Frízsky kôň
Frízske kone sú ľahko identifikovateľné svojim zjavom, vranou farbou, dlhými štetinami a chvostom nielen medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou. V minulosti slúžili ako vojenské a pracovné kone. Chovajú sa v dvoch typoch: Ťažký barokový typ
Ľahký s dlhými líniami
Prvá písomná zmienka s označením frízsky kôň pochádza z roku 1544. Má aj prezývku ,,barokový". V 19. storočí bola prítomnosť tohto plemena v maštaliach známkou majiteľovho majetku. Dvojzáprah frízskych koní zapriahnutých v typickom dvojkolesovom voze nazývanom „sjees“ bol neoddeliteľnou súčasťou cesty bohatých farmárov na nedeľné bohoslužby. Sú to chadnokrvné kone. Dnešný frízsky kôň má kompaktnú telesnú stavbu s honosnými chodmi a a pokojným temperamentom. Má výšku od 150 – 170 cm, krátke silné nohy (u ľahších typov dlhšie a menej silné) s tvrdými kopytami a dobre osvaleným telom, a dlhú elegantnú hlavu. Krk má výrazne klenutý (labutí) a vznosný. Jeho vlnitá hriva a chvost pripomínajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie; preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci aby nevybledli. Pre svoju čiernu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný aj cirkusový. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v súťažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba sa dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine. 
sk.wikipedia.org/wiki/Fr%C3%ADzsky_k%C3%B4%C5%88